.jpg)
.jpg)
.jpg)
Úspešná Kristína Magušínová robí dobré meno našej škole, mestu Zlaté Moravce. V armwrestlingu – pretláčaní rukou v tomto roku dosiahla viacero úspechov na majstrovstvách Slovenska a zúčastnila sa aj majstrovstiev Európy, sme 17-ročnej pretekárke položili niekoľko otázok.
Aká bola tvoja cesta k pretláčaniu. Predsa len, taká útla žena je dosť netradičná v takomto športe.
Už ako malé dievča som sa skúšala pretláčať, hlavne s chlapcami, a prekvapivo som skoro vždy vyhrala. No vtedy som ani netušila, že niečo také, ako armwrestling, existuje. Spoznala som trénera armwrestlingu v mojom meste, ktorý mi povedal, že pretláčať sa dá aj súťažne. Takže ako 15-ročná som si prvýkrát vyskúšala svoju silu za stolíkom a odvtedy som trénovať neprestala. Myslím si, že každý má svoj šport, ktorému sa venuje a aj útla žena môže pretláčať. Nie je na tom nič čudné alebo nezvyčajné.
Pretláčanie rukou si vyžaduje celkovú fyzickú i špeciálnu technickú prípravu. Ako sa pripravuješ ty?
Moja príprava spočíva v špecifických cvikoch na pretláčanie cez týždeň doma v Zlatých Moravciach. No doteraz sme trénovali u kamaráta v pivnici, kde máme stôl, kladku a činky, s ktorými cvičíme špecifické cviky. Tie nám poradil a ukázal tréner. Keďže patrím do klubu AWK Bratislava, cez víkendy spolu s chalanmi Adamom Galovičom a Christián Olahom zo Zlatých Moraviec chodíme do Bratislavy a Senca na tréning za stolom, pod vedením nášho trénera Martina Rumana.
Si juniorskou majsterkou Slovenska i vicemajsterkou medzi ženami. V júli si vyhrala na 1. ročníku Dobrovodskej dvadsaťjednoty. Ktoré ocenenia a úspechy si najviac ceníš?
Vždy som si cenila každý svoj úspech. Najviac som sa ale asi tešila zo zlata na juniorských majstrovstvách Slovenska, pretože rok predtým som sa tejto súťaže nemohla zúčastniť kvôli zraneniu. Okrem toho, od januára budem seniorka, takže toto boli moje posledné juniorské majstrovstvá a posledná šanca vyhrať. Čo ma ale trochu mrzí, je moje druhé miesto v ľavej ruke na tej istej súťaži, aj keď vo vyššej hmotnostnej kategórií.
Si členkou AWK Bratislava, si jediná pretláčačka zo Zlatých Moraviec. Prečo v meste nefunguje klub, to je tak málo záujemcov o tento šport?
Keď som začala s pretláčaním, klub v mojom meste fungoval, chodievalo sa na súťaže. Časom nás bolo ale menej, a taktiež aj tréningov. Od januára sme ja, Adam a Christián prestúpili do klubu AWK Bratislava, takže neviem, ako je to tam teraz a či ešte klub funguje. Záujemcov o armwrestling v našom meste bolo viac, aj keď to na Slovensku nie je taký známy šport. Dokonca sa tu vystriedalo aj niekoľko dievčat, no po čase prestali trénovať.
Kam to chceš v armwrestlingu dotiahnuť? Inšpiruje ťa príbeh viacnásobnej majsterky sveta i Európy Lucie Debnárovej?
Samozrejme, že mojím najväčším snom je vyhrať majstrovstvá sveta, ale aj Európy. Tento rok som sa prvýkrat zúčastnila na ME v Sofii v juniorskej kategórii do 18 rokov a na obe ruky som skončila na 6. mieste. Hlavne vtedy som si uvedomila, ako veľmi sa ešte potrebujem zlepšiť. Či ma inšpiruje Lucia? Určite. Všimla som si ju už na svojej prvej súťaži a odvtedy mi je, tak ako mnohým, vzorom v tomto športe.